Aj samosprávy sú zodpovedné za udržanie ekonomiky a zamestnanosti

Autor: Daniel Balko | 17.4.2020 o 12:21 | Karma článku: 2,85 | Prečítané:  315x

Slovensko je už vyše mesiaca v mimoriadnej situácii, ktorá úspešne pomáha znižovať potenciálne hrozby z nekontrolovateľného šírenia vírusu Covid 19.

Druhým nechceným dôsledkom tejto situácie je však prepad ekonomiky, reálna hrozba krachu menších firiem, živností a strata zamestnania. Tento problém sa netýka len bezprostredne zatvorených prevádzok, služieb, či zakázaných aktivít vo verejnom priestore. Ekonomika je otvorený a prepojený systém, obmedzenia a zákazy sa dotýkajú všetkých.  Vidíme čiastočnú snahu vládnych orgánov znižovať negatívne dopady na ekonomiku, no zatiaľ to nestačí. Mnohé problémy štát stále nerieši, mnohé ani nebude môcť vyriešiť. Svoju spoluzodpovednosť za udržanie miestnej ekonomiky a zamestnanosti majú aj samosprávy. Napokon, aj pred mimoriadnou situáciou boli samosprávy významným objednávateľom či donorom mnohých súkromných aktivít a držali miestne podnikanie.   

Plniť túto funkciu je dnes pre samosprávy veľmi ťažké. Regionálne aj miestne samosprávy samé čelia prepadom svojich príjmov, znižuje sa príjem z daní, poplatkov i vlastnej podnikateľskej činnosti. Navyše samosprávy musia vykonávať nové neplánované aktivity spojené s plnením opatrení v rámci boja s koronavírusom. Ak sa výpadky v príjmoch samospráv nebudú v krátkej dobe riešiť štátnou kompenzáciou, výkon mnohých činností verejného záujmu bude obmedzený. A ak sa začne šetriť na verejnej doprave, čistení verejných priestranstiev, svietení či údržbe a výsadbe zelene, dotkne sa to tiež mnohých miestnych firiem, ktoré na týchto službách participujú.

Treba si uvedomiť, že samosprávy si ročne objednávali rôzne služby a práce v miliónoch eur. Pre šport, kultúru i turizmus boli samosprávy najdôležitejší finančný partner. Vďaka investíciám do výstavby a opráv tiež samosprávy významnou mierou vytvárali prácu pre celú širokú oblasť stavebníctva, od predaja stavebnín, projekčnú činnosť, predaj okrasných drevín, požičovne techniky až po samotné stavebné práce. Verejné trhoviská, farmárske trhy a jarmoky zase pomáhali domácej výrobe a predaju regionálnych plodín a výrobkov. Všetky tieto oblasti sa bez aktívnej úlohy samospráv nedokážu udržať a rýchlo pozviechať.  

Rozumiem, že je dnes potrebné byť maximálne efektívny, že je potrebné dočasne držať miestne rozpočty na uzde a viazať ich použitie. Ale bráňme sa rozhodnutiam, ktoré môžu mať fatálne následky. Nerušme dotačné schémy a podpory pre šport, kultúru a turizmus. Veď už len samotný zákaz verejných podujatí v trvaní niekoľkých mesiacov prinesie šetrenie, nemusíme preto zrušiť ich podporu po skončení mimoriadnych opatrení. Naopak, ľudia budú „hladní“ po všetkom, čo im bolo odopreté. Podobne sa treba pozerať na investičné akcie, najmä ak ich väčšina samospráv aj tak rieši cez úvery. Radšej sa pokúsme posunúť ich splatnosť, ale dajme firmám prácu. Tlačme na otváranie trhovísk a trhov. Nejde len o samotné prežitie malých predajcov, ale hrozí nám vznik nekontrolovaného čierneho trhu.

Vidíme ako sa mení nálada obyvateľov, strach z nakazenia sa vírusom už nie je najväčšou pociťovanou hrozbou. Na prvé miesto sa už dostal strach z prepadu ekonomiky a straty práce. Zdravie spoločnosti je komplexné, telesné zdravie je len jeho súčasťou. Rovnako dôležité je psychické i ekonomické zdravie. Nezabúdajme na to.

 

Autor je zástupcom primátora mesta Nitra

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?