Problém nitrianskej pešej zóny, respektíve mŕtveho centra mesta je dlhodobým problémom. Často sa stretávame s názorom, že život na pešej zóne „zabilo“ Obchodné centrum Mlyny. Pravdou však je, že na bývalom korze nebol aktívny život už ani pred tým. Naopak, pokiaľ by pešia zóna prekvitala životom, navštevovanými obchodmi a plnými terasami, možno by v centre mesta žiadne OC Mlyny nevznikli.
Pešia zóna nezvládla zmeny po roku 1989
Život v centre mesta začal upadať postupne. Po malej privatizácii sa začala meniť štruktúra služieb a obchodov. Na pešej zóne postupne zanikla cukráreň, mliečny bar, lahôdky, predajňa s rybami a šalátmi..., teda prevádzky, ktoré bývali navštevované pravidelne počas celého dňa. Nové podobné prevádzky začali vznikať neskôr a nebola medzi nimi žiadna kontinuita. A aj nové obchody, ktoré sa začali objavovať, sa často kvôli vysokým nájmom menili a nestíhali si vytvárať stabilnejších zákazníkov. So zmenou vlastníckych vzťahov prišlo aj odsťahovanie ľudí z centra mesta. Mnohí noví vlastníci domov sa na získaný majetok pozerali ako na zlatú baňu. Okrem vysokých nájmov pre obchody na prízemí, menili byty na úrady a kancelárie. Tým sa po ukončení pracovnej doby prirodzený pohyb ľudí na pešej zóne skončil. No a napokon, aj keď to znie neuveriteľne, večerný či nočný život na pešej zóne ešte v zárodku zastavilo pár ľudí, ktorí ostali v centre mesta žiť. A to stálymi sťažnosťami a ponosami, ktorým podľahli vtedajší poslanci. Dôsledok týchto zmien vidíme stále. Navyše, za posledné roky život v centre mesta komplikujú aj klimatické zmeny. V tomto roku sme mali počas leta v Nitre vyše 150 tropických dní, keď teplota na holej a nekrytej pešej zóne a námestí dosahovala 50 stupňov. Takže okrem oživenia pešej zóny budeme musieť riešiť, ako ju v letnom období urobiť vôbec obývateľnou. A nesmieme zabudnúť aj na to, že Svätoplukovo námestie v dnešnej podobe nie je vlastne žiadnym námestím. Nie je najatraktívnejšou časťou centra s najvýstavnejšími budovami a najkvalitnejšími obchodmi a prevádzkami, ale len veľkou a otvorenou plochou bez života.
K oživeniu pešej zóny treba pristupovať komplexne.
Naivné predstavy o tom, ako sa život na pešej zóne vráti vďaka pár väčším podujatiam, nestačia. To je riešenie na pár hodín a pár dní. Podobne zlyhala snaha mesta oživiť pešiu zónu odpustením platby za letné terasy. Mesto tým len vytváralo neférové podnikateľské prostredie voči nájomcom terás v ostatných častiach mesta. Nitra nie je žiadnou turistickou mekkou a naša pešia zóna nie je turistickou atrakciou, ktorá by mohla žiť vďaka návštevníkom. Pešiu zónu musíme prispôsobiť v prvom rade potrebám domácich obyvateľov. Potrebujeme, aby pešia zóna poskytovala dôvod na svoju návštevu ako ráno, cez obed i večer. A samozrejme, aby sa na pešej zóne ľudia príjemne cítili.
Nová výstavba v centre mesta ako výzva na zmenu
Pomocnú roku nám dáva výstavba nových bytových domov v centre mesta. Prvýkrát po dvadsiatich rokoch sa v samotnom centre zvýši počet obyvateľov. Táto skupina nových a solventných rezidentov prinesie na pešiu prirodzený dopyt po rôznych službách. To je veľká výhoda, ktorá robí výzvu na serióznu zmenu pešej zóny reálnou a aktuálnou.
Začať treba úpravou pešej zóny, aby sa v letnom čase stala obývateľnou. Ten dnes už trvá od mája do septembra. Riešením je osadenie zatienených plôch, vytvorenie zelených ostrovčekov a živých vodných prvkov. Tým sa pešia zóna zmodernizuje a zatraktívni. Potom treba „problém“ plného obchodného centra Mlyny zmeniť na príležitosť a nalákať návštevníkov na presun na pešiu zónu. Navrhujeme rozšíriť chodník oproti Tescu a pretvoriť ho na úsek pešej zóny, čím by sa pešia zóna vizuálne predĺžila k OC Mlyny. Navyše na tomto úseku Štefánikovej ulice už dnes existujú prevádzky vhodné pre navštevovanú pešiu zónu, ako pekáreň, cukráreň, značkové obchody či rôzne bežné služby.
Takto zmenená a predĺžená pešia zóna už dáva predpoklad pre udržateľnosť jej oživenia. Až potom prichádza čas na hľadanie ciest, ako podporovať samotné aktivity na pešej zóne. Riešením môže byť špeciálny grantový program „Živé centrum“ a veľkou pomocou by sa stalo, keby mesto na seba prevzalo platby a komunikáciu s ochrannými autorskými zväzmi. Množstvo kultúrnych podujatí by sa hneď automaticky zvýšilo. Súčasné či nové „veľké“ podujatia by sa tak posunuli do polohy nadregionálnych atrakcií s cieľom zvyšovať návštevnosť mesta, nielen párkrát za rok vytiahnuť ľudí na pešiu zónu.
Dobudovanie Svätoplukovho námestia ostáva nakoniec. Architektonických súťaží na riešenie tohto územia už prebehlo niekoľko. Ale ako každý väčší stavebný zásah, aj súťažné návrhy vzbudili nesúhlas časti verejnosti. Takže v prvom rade pôjde o odvážne politické rozhodnutie. Súčasné vedenie mesta nevedelo a ani nikdy nechcelo s občanmi otvorene komunikovať, niečo im vysvetľovať či ich presviedčať. Desaťročné odkladanie parkovacieho systému či nešťastný spôsob výstavby Jaguára Land Rover je toho najlepším príkladom. Moderné a atraktívne mesto však nemôže existovať bez svojho srdca, ktorým je vždy hlavné námestie.
Autor kandiduje na mestského poslanca v Nitre
