Z agrodotácií nežije na Slovensku len talianska mafia, ale najmä naša.

Autor: Daniel Balko | 8.3.2018 o 12:00 | Karma článku: 10,01 | Prečítané:  3552x

V týchto dňoch máme na Slovensku misiu europoslancov, ktorá sa chce pozrieť na medializované zneužívanie agrodotácií talianskou mafiou. Taktiež komisár EÚ pre rozpočet Günther Oettinger potvrdil, že sa na Slovensko chystá kontrola

Zástupcovia EÚ si chcú overiť, či boli priame i nepriame platby určené pre poľnohospodárov a agrárny sektor zneužité na kriminálne ciele. Kontrola EÚ by sa však nemala pozrieť len na zneužívanie dotácií talianskými mafiánmi. Obrovský čierny biznis z agrodotácií sa na Slovensku robí už dlho a strácajú sa v ňom desiatky miliónov eur. Zverejnených asi 8 miliónov vyplatených pre firmy Antonia Vadalu sú oproti tomu nič.

Zmyslom dotácií v poľnohospodárstve je podporovať rozvoj agrosektoru, udržiavať jeho konkurencieschopnosť, ale aj zabezpečovať plnenie sociálnych či prírodno-ochranárskych funkcií v štátoch EÚ. Slovensko však vo všetkých týchto úlohách hlboko zaostáva. Minulý rok podiel domácich výrobkov v obchodoch už klesol pod 37 percent, zamestnanosť v agrosektore je najnižšia zo všetkých okolitých štátov a hromadné vysádzanie nízkonáročných monukulúr ničí charakter krajiny budovanej stáročia. Kde sa teda stámilióny eur na podporu poľnohospodárstva strácajú?

Veľká časť dotácií sa míňa svojmu účelu vďaka samotným pravidlám, ktoré určujú podmienky pre získavanie nárokovateľných priamych platieb. Na Slovensku sa vyplácajú podľa objemu využívanej pôdy, v okolitých štátoch sa suma priamych dotácií vypočítáva napríklad aj podľa výšky vytvoreného obratu z daného hektára. Na Slovensku teda na získanie dotácií stačí na pôdu niečo nasadiť, najlepšie nízkonáročné plodiny určené na výrobu biopalív. Výsledkom je, že na Slovensku máme agrobarónov vlastniacich či prenajímajúcich si tisícky hektárov, ktorí každoročne inkasujú státisíce eur. Že tieto obrovské monokultúrne výsadby ničia prirodzený ekosystém krajiny sme už spomenuli.

Stovky miliónov eur, ktoré má rezort poľnohospodárstva každoročne k dispozícii, však lákali na ich zneužívanie aj mimo už tak zle nastavených pravidiel. V prípade priamych platieb napríklad tak, že sa vyplácali firmám, ktorým sa nechcelo splniť ani tie jednoduché podmienky, aké by mali. To je aj prípad medializovaných talianských „podnikateľov“. Agrodotácie však nie sú určené len na priame platby. Mali by slúžiť aj na ďalšie podporované aktivity agrosektoru, ako napríklad výrobu finálnych výrobkov, nákup moderných technológií či vidiecky turizmus. Schvaľovanie projektov sa stalo výnosným biznisom. Nezostalo však len pri „bežnej“ percentuálnej odmene z výšky schválenej dotácie. Vďaka známostiam, či pri vyššej motivácii sa začali dotácie schvaľovať aj na projekty, ktoré požadované kritériá nespĺňali.

Ako to fungovalo v praxi sme mohli zistiť na prípade podnikateľa Štefana Dúča z východného Slovenska. Príbeh sa do médií dostal už v júni 2016. Na svoj nie celkom čistý projekt výstavby vinárskych závodov vo Viničkách mu Poľnohospodárska platobná agentúra schválila dotáciu 5 miliónov eur. Počas realizácie schválenej výstavby mu PPA priebežne odobrovala jednotlivé aktivity a preplácala ich. Tesne pred záverečnou platbou podnikateľa pozvali predstavitelia PPA na „kávičku“. Nakoľko odmietol vyplatiť požadovaných dvadsať percent z celkovej sumy dotácie, záverečná kontrola zistila v projekte vážne pochybenia a žiadala vrátiť celú sumu. Na „kávičke“ mu osobne zúčastnený najvyšší manažment PPA vysvetlil, že pokiaľ by predsa niečo dal, aspoň osem či desať percent, tak by mohla prísť ďalšia kontrola a zistiť, že opäť je všetko v poriadku. Či však bude menej percent stačiť sa ešte musia opýtať tých, ktorí sú za tým. Celý tento rozhovor si podnikateľ Dúč nahral na skrytú kameru a tak o tom vieme.

 

Oveľa lepšie, a to najmä vďaka zavraždenému  Jánovi Kuciakovi, je zmapovaný „babindolský agrobiznis“ Od roku 2015 získalo jedenásť firiem spojených s tými istými ľuďmi z Babindolu cez PPA vyše 37 miliónov eur. Majiteľov firiem nespájalo len vzájomné kamarátstvo, ale aj spoločné kamarátstvo s Ľubomírom Jahnátkom, ministrom poľnohospodárstva, Tiborom Gašparom, policajným prezidentom a Norbertom Bödörom, spolumajiteľom firmy Bonul. Kto by si potom trúfol pochybovať o oprávnenosti ich žiadostí? A tak ich biznis pokračoval aj po príchode novej ministerky poľnohospodárstva za SNS. Že sa z dotácií určených na rozvoj vidieka v Nitre opravoval hotel Zlatý kľúčik a postavili autoumyvárne, kontrolórom PPA  neprekážalo.

Reakciou na čoraz častejšie zverejňované informácie o zneužívaní agrodotácií sa stal návrh ministerky za SNS Gabriely Matečnej, s ktorým prišla v januári 2017. Navrhovala, aby sa počas schvaľovania s výnimkou žiadateľa nikto iný nedozvedel, ako proces prebieha. Aby do procesu schvaľovania nemohli ani médiá a ani verejnosť nazerať. Zverejniť sa mali len už definitívne rozhodnutia.   

Celý proces schvaľovania dotácií z PPA nadobúda podobu premysleného a dobre organizovaného systému korupcie a vydierania. Tento systém nevymysleli talianski mafiáni, tí sa naň len napojili. Vzhľadom na zverejnené sumy, ktoré dostali, nepatrili ani k tým najsilnejším hráčom. Ich smolou bolo, že sú ozajstní mafiáni. Tí naši „mafiáni“ sa zatiaľ snažia zubami nechtami udržať všetko po starom. Kontrola talianskych firiem na ukončenie zneužívania agrodotácií preto stačiť nebude. A najmä s kontrolórmi EÚ by mala prísť aj jednotka OLAF, teda Európsky úrad pre boj proti podvodom s vyšetrovacou právomocou.    

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Novinár Hanus: Keď som zistil, že som sa v kauze Cervanová mýlil, nemohol som spať

Niektoré katolícke médiá neinformovali o kauze Bezák, lebo sa rozhodli, že budú láskavé, aby neznepokojovali čitateľov, vraví MARTIN HANUS.

Komentár Zuzany Kepplovej

Hanus nepísal, aby sa Glváč lepšie cítil

Martin Hanus tvrdí, že Nitranov si v .týždni spoločne vymysleli.

TECH

Ako si vybrať najlepší fotoaparát podľa toho, čo chcete fotiť

Od lacných kompaktov až po drahú zrkadlovku.


Už ste čítali?