Budú regionálne značky motorom alebo brzdou regionálnych ekonomík?

Autor: Daniel Balko | 1.2.2018 o 9:00 | Karma článku: 1,80 | Prečítané:  278x

Nemusíme chodiť k žiadnym klasickým poučkám marketingu, aby nám bolo zrejmé, že na predaj tovaru má veľký vplyv jeho značka. 

Že dobrá značka musí vedieť osloviť potenciálneho kupujúceho a vysielať k nemu žiaduce signály. Dobrá značka preto musí byť jedinečná, zrozumiteľná, dôveryhodná a lákavá. To sa, samozrejme, týka aj regionálnych značiek, o ktorých chcem hovoriť.

Záujem o kúpu výrobkov označovaných ako domáce, tradičné, miestne či regionálne, stúpa. Aj keď uvedené prívlastky označujú rôzne charakteristiky výrobkov, bežnému spotrebiteľovi sa zlievajú do jedného významu, ako tradičný slovenský výrobok. Pokiaľ by nám išlo len o to, aby spotrebitelia začali nakupovať viac slovenských výrobkov ako zahraničných, tak by nám to nemuselo prekážať. Pokiaľ však chceme vyšším predajom výrobkov a produktov podporiť rozvoj regiónov, tak by nám to už jedno byť nemalo. Podľa viacerých odhadov pri kúpe miestneho výrobku ostáva v danom regióne okolo 70 percent zisku. Pri cudzom výrobku z neho v regióne ostáva maximálne 30 percent. A je pritom jedno, či je tento „cudzí“ výrobok zahraničný alebo slovenský. Inak povedané, predaj chutných domácich výrobkov z Liptova gemerskému regiónu nepomôže. Miestna ekonomika potrebuje v prvom rade predávať miestne výrobky a služby. A to by mali umožniť práve regionálne značky produktov.

Regionálne značky teda nemajú poukazovať len na slovenský pôvod výrobku, ale aj na konkrétnu oblasť Slovenska, z ktorej výrobok pochádza. Na Slovensku zatiaľ žiaden uznávaný systém regionálnych značiek neexistuje. Ani pravidlá pre ich vznik. Štát regionálny rozvoj ignoruje od začiatku svojho vzniku a pasívnymi v tejto oblasti boli aj krajské či miestne samosprávy. Na záujem trhu po domácich výrobkoch tak reagujú iba rôzne miestne združenia, ktoré sa v rámci svojich možnosti snažia aj vyrábať vlastné regionálne značky. A práve v tejto nekoordinovanej iniciatívnosti miestnych aktérov leží nielen nádej, ale aj veľké riziko pre zmysluplné využitie regionálnych značiek. 

Vďaka podpore Európskej únie zameranej na pozdvihnutie života vo vidieckych oblastiach začali na slovenskom vidieku vznikať miestne partnerstvá známe ako Miestne akčné skupiny, tzv. MASS-ky. Tieto partnerstvá spájajú miestne inštitúcie, podnikateľov a neziskové organizácie v rámci viacerých susedských obcí. Donedávna bolo získať štatút MASS-ky, a teda aj možnosť získať na svoje aktivity finančné zdroje, takmer nemožné, respektíve veľmi „drahé“. No tento rok sa konečne proces schvaľovania MASS-iek stal otvoreným. Pre rok 2018 bolo uznaných 87 takýchto miestnych partnerstiev, ktoré svojim územným pôsobením pokryli skoro 60 percent celého územia Slovenska. No a skoro každá takáto MASS-ka má vo svojich plánoch podporu miestnej výroby, a to aj vďaka vytvoreniu regionálnej značky. A práve v tom spočíva pre myšlienku a poslanie regionálnych značiek obrovské riziko.

Ak má byť zmysel regionálnych značiek úspešný, jednotlivé značky by mali pomenúvať skutočné regióny, odlíšiteľné od iných. S vlastnou identitou, ale aj dostatočným množstvom potenciálnych výrobkov. Ako najjednoduchšie riešenie sa ponúka jednotlivé regionálne značky stavať na základe tradičných regiónov ako Gemer, Hont, Tekov, Zemplín, Spiš, Šariš a podobne. Tradičné regióny sú dobre známe, majú svoje špecifické jedinečnosti, gastronómiu, zvyklosti, ale aj krojové odlišnosti, ktoré vlastne boli tiež takýmito regionálnymi značkami miestnej identity, len v dobovom prevedení. Tradičných regiónov je na Slovensku vyše dvadsať a žije v nich v priemere okolo dvestotisíc obyvateľov. Je to teda dostatočne veľký priestor aj pre vznik rôznorodej a zaujímavej ponuky špecifických výrobkov, tovarov či  služieb. Podobným spôsobom majú vytvorené regionálne značky aj v Česku, Maďarsku, Rakúsku i Poľsku, kde sú tiež položené na tradičných regiónoch.

Nakoľko však na Slovensku neexistuje žiadna akceptovateľná autorita, ktorá by mohla vznik regionálnych značiek koordinovať, reálne hrozí, že na Slovensku si každá MASS-ka založí vlastnú regionálnu značku. Teda mnohé s tými istými výrobkami, s tými istými špecifikami a tými istými tradičnými remeslami a produktmi. Veď čím sa môžu odlišovať štyri značky vytvorené napríklad na území nitrianskeho okresu? Nitriansky okres som nespomenul náhodou, už v ňom existuje značka Ponitrie, ale teraz sa o novú značku pod názvom Nitrava snaží iných pätnásť obcí. A to ešte v okrese pôsobia MASS-ky s názvom Dolná Nitra, Žibrica a Vitis.

Našťastie, existuje aj pozitívny príklad, a to v Banskobystrickom kraji. V tomto kraji sa objavili regionálne značky ako prvé, najprv Hont, potom Podpoľanie a Gemer-Malohont. Dôležité je, že tieto značky si osvojili aj ďalšie Miestne akčné skupiny, a to podľa historickej príslušnosti k danému regiónu. Teda jednu značku používa viac MASS-iek. Podobne sa pripravuje vznik značiek Novohrad a Horehronie, čím by sa pokrylo celé územie kraja.  

MASS-iek je na Slovensku veľa, ťažko predpokladať, že majú čas a možnosti sa všetky stretnúť a niečo koordinovať. Pokiaľ však nechceme zničiť potenciál regionálnych značiek pre rozvoj miestnych ekonomík, treba do tohto procesu rozumným spôsobom vstúpiť. Napríklad cez samosprávne kraje. Najmä ak sa v mnohých pomenili pomery a prišli do nich ľudia s cieľom robiť aktívnejšiu regionálnu politiku. Nič im nebráni vytvoriť spoločnú dohodu o princípoch a pravidlách vytvárania regionálnych značiek pokrývajúcich celé územie Slovenska. Najmä ak už aj existujúce značky majú problém s ich akceptáciou rôznymi štátnymi kontrolnými orgánmi. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Novinár Hanus: Keď som zistil, že som sa v kauze Cervanová mýlil, nemohol som spať

Niektoré katolícke médiá neinformovali o kauze Bezák, lebo sa rozhodli, že budú láskavé, aby neznepokojovali čitateľov, vraví MARTIN HANUS.

Komentár Zuzany Kepplovej

Hanus nepísal, aby sa Glváč lepšie cítil

Martin Hanus tvrdí, že Nitranov si v .týždni spoločne vymysleli.

TECH

Ako si vybrať najlepší fotoaparát podľa toho, čo chcete fotiť

Od lacných kompaktov až po drahú zrkadlovku.


Už ste čítali?