reklama

Divadlo bez efektu

Tri dôvody prečo nepodporiť novelu zákona o obecnom zriadení. Po voľbách do vyšších územných celkov sa na chvíľku opäť otvorila diskusia o potrebe reformy verejnej správy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Podobne ako po posledných parlamentných voľbách do národnej rady. Vtedy šok z Kotlebovho úspechu pripomenul možnosť zmeny volebného systému a jeho návratu k viacerým volebným obvodom. To je však pre dnešné parlamentné strany neprijateľné, všetky sú založené na silných vodcoch a opozičné strany navyše ani nemajú regionálne štruktúry. Takže téma sa po chvíľke z verejnej diskusie stratila.

Teraz pomaly doznieva téma ako ďalej s vyššími územnými celkami. Namiesto serióznej odbornej diskusie sa od začiatku zmenila na tipovanie, kto koľko samosprávnych krajov navrhne. Počet nových regionálnych celkov by však mal byť výsledkom a nie začiatkom pripravovaných zmien. Zmysluplná zmena druhého stupňa samosprávy je možná len v rámci kompletnej reformy celého štátu. Jej výsledkom má byť vznik silných a životaschopných regiónov. Či budú tieto regióny tvorené viacerými menšími municipalitami alebo sa väčšie municipality stotožnia s regiónmi je vec diskusie. Rovnako ako to, do akej miery sa budú prekrývať s hranicami tradičných žúp či kultúrnych regiónov. V každom prípade však ich kompetencie budú musieť byť väčšie ako majú dnešné VÚC-ky. Len decentralizácia ekonomickej a politickej moci povedie k reálnej a adresnej regionálnej politike, ktorá na Slovensku stále chýba. A rovnako len decentralizácia ekonomickej a politickej moci povedie k systémovému oslabeniu štátnej korupcie i dotlačeniu politických strán k opätovnému záujmu o reálne problémy ľudí. Ale tak ako v prípade zmeny volebného zákona, ani o oslabenie centrálnej moci dnešné parlamentné strany nemajú záujem. Či už pre prepojenie vládnych strán na veľké štátne zákazky alebo presvedčenie opozície, že len z Bratislavy sa bude dať raz „reformovať“ Slovensko.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výsledkom neochoty decentralizovať štátnu moc je aj pripravená novela zákona o obecnom zriadení. Najväčšie problémy, s ktorými sa dnes výkon verejnej správy na prvom stupni stretáva, sú: ekonomická neefektívnosť jej výkonu v menších obciach, komplikovaný dvojstupňový systém riadenia miest Bratislavy a Košíc a trvalá snaha vlády zbavovať sa nepríjemných povinností presunom na samosprávy bez ich dostatočného finančného krytia. Čo z toho rieši pripravovaná novela? Nariaďuje mestám znížiť počet poslancov a obmedziť im výšku odmien. Umožňuje, aby sa obec, ktorá si nedokáže dve volebné obdobia zvoliť starostu a poslancov, mohla pričleniť k inej obci. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na Slovensku je dnes vyše dvadsaťtisíc obecných poslancov vo vyše 2900 obciach a mestách. V mestách náklady na výkon obecnej správy stoja okolo desať percent, ale v menších obciach aj vyše päťdesiat. Logicky by sa preto očakávalo, že ak už štát takto násilne vstupuje do základnej oblasti verejnej správy, urobí to s cieľom pomôcť malým obciam. Veď podiel malých obcí a mestečiek do desaťtisíc obyvateľov je asi 95 percent zo všetkých miestnych samospráv na Slovensku. Predpokladanú úsporu 900 poslancov však prinesú len väčšie mestá, ktoré s výkonom správy problém nemajú. Úspora na výkon správy bude v ich rozpočtoch nepatrná. Prečo sa teda robí úspora tam, kde nie je potrebná a nesporí sa tam, kde to treba? Lebo ministerstvo vnútra ustúpilo vedeniu Združenia miest a obcí Slovenska. Jeho predstavitelia odmietli návrh na zníženie počtu poslancov aj v obciach s odôvodnením, že pokles počtu poslancov v obciach by oslabil princípy zastupiteľstva. Pritom v obciach vychádza pomer jeden poslanec na 200 až 300 obyvateľov. V mestách to však v priemere vychádza až na 2500 obyvateľov na jedného poslanca. V Nitre by to konkrétne bolo až okolo 4800 obyvateľov na jedného poslanca. Kde je teda princíp zastupiteľstva oslabený viac? Ale ZMOS je blízky SMER-u a voľby do VÚC ukázali, že obce sú pre SMER posledným útočiskom verných. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A keď už ide o znižovanie počtu poslancov v mestách, absolútne najviac komunálnych poslancov majú Bratislava a Košice. V Bratislave je ich spolu za jednotlivé mestské časti a mesto ako celok vyše 300. Ale nakoľko Bratislava i Košice sa riadia samostatnými zákonmi, tak ich sa zmena nedotkne. Načo je teda celá novela dobrá? Chce vláda ukázať slovenským mestám, kto je na Slovensku pánom? Byť na mieste primátorov či mestských poslancov by som už zo zásady proti novele nahlas vystupoval. A to z troch dôvodov. Po prvé, novela je nespravodlivá, nakoľko sa znižovanie týka len väčších miest, kde s tým nie je problém. Po druhé, je novela zbytočná, lebo problém s obcami, ktoré si nevedia zvoliť starostu, sa môže vyriešiť aj bežným doplnením zákona. A napokon, novela je nebezpečná, lebo sa môže stať zámienkou na ďalšie dlhé ničnerobenie s problémami samospráv s odôvodnením, že zákon o obecnej samospráve bol len nedávno novelizovaný.

Daniel Balko

Daniel Balko

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Študoval som politológiu a históriu, čo predznamenalo väčšinu mojich záľub, teda dejiny, medzinárodne vzťahy a fungovanie verejnej správy. Posledné roky sa profesionálne venujem regionálnemu rozvoju, najmä v oblastiach cestovnému ruchu a gastronómii. Voľné chvíle venujem čítaniu a Dobovému spolku Militia Portalis. Politicky som tiež aktívny, som podpredsedom strany Šanca, zástupcom primátora v Nitre a poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu