Vymení vláda opäť podporu svojich regiónov za udržanie korupčných štandardov?

Autor: Daniel Balko | 15.11.2017 o 8:30 | Karma článku: 3,94 | Prečítané:  363x

Po desiatich rokoch sa majú zmeniť pravidlá na poskytovanie investičných stimulov. Po novom bude Slovensko rozdelené na štyri zóny, pričom kritériom zónovania bude miera nezamestnanosti. 

V oblastiach s najnižšou nezamestnanosťou by sa mali podporovať len investície zamerané na vedu a výskum. Novinkou má byť poskytnutie stimulov aj bez vytvorenia nových pracovných miest, ak by hrozilo, že inak by sa daná výroba skončila. Toľko štátny zámer, ktorý ešte neprešiel schvaľovaním v parlamente.   

Zmena podmienok udeľovania štátnej podpory je naozaj potrebná. Dnešný model vytvoril niekoľko podozrení z korupcie, zvýšil rozdiely medzi východom a západom krajiny a posilnil závislosť Slovenska od automobilového priemyslu. Ako chce tieto problémy nový model odstrániť? Nijako.

V prvom rade navrhované zmeny naďalej ponechávajú pre udelenie štátnej pomoci nejasné podmienky. Poukazujú na to samotní podnikatelia. Upozorňujú, že navrhované zmeny nezavádzajú žiadne presne stanovené kritériá, podľa ktorých by bolo jasné, kto má a kto nemá nárok na získanie štátnej podpory. O tom, kto a za akých podmienok štátnu podporu získa, bude opäť v konečnom dôsledku rozhodovať len individuálne posúdenie Vlády SR. Nehovoriac o tom, že ak je záujem, tak vláda nemá problém porušiť aj vlastné kritériá. Ako napríklad v roku 2015, keď Andrej Babiš dostal pre svoj podnik Duslo Šaľa daňové prázdniny v sume 58 miliónov eur. Len tak, bez požiadavky na nové pracovné miesta či investície do najmodernejších technológií a vývoja. Inak by vraj začal investovať mimo Slovenska. Podobne získali podporu aj ružomberské papierne a Samsung, spolu za 45 miliónov eur.

Nové podmienky udeľovania štátnej pomoci však nesmerujú jednoznačne ani k zníženiu zaostávania juhovýchodu Slovenska a k podpore diverzifikácie hospodárstva. Zonácia pomoci nič nehovorí o charaktere investičných zámerov, ktoré môžu získať štátnu podporu a ani  nebránia štátne stimuly použiť na území celého Slovenska. A pritom stačili medzi žiaduce oblasti podpory dať spracovanie domácich surovín do podoby konečných výrobkov. Tým by sa pomohlo aj rozvoju zaostalejších oblastí. Myslieť si, že do každej hladovej doliny donesieme výrobcu áut či inú veľkú výrobu je nereálne a navyše aj škodlivé pre prirodzenú štruktúru krajiny. Ale mohli by sme do nich doniesť stredné a menšie firmy zamerané na spracovanie miestnych surovín. Ponuka investičnej podpory či finančných výhod by mohli do potravinárstva, prírodnej farmaceutiky či drevospracujúceho priemyslu prilákať zahraničné firmy s najnovšími technológiami, čím by sme sa aj v týchto oblastiach priblížili k najnovším trendom. Posilňovanie väčšieho počtu stredných firiem je pritom základom stability každej ekonomiky. Stredné a menšie firmy sú oveľa flexibilnejšie a ľahšie reagujú na ekonomické výkyvy. Počet stredných a malých firiem nám pritom na Slovensku každoročne klesá, nakoľko sa prepadajú do pozície mikropodnikania. A nemali by sme zabúdať ani na to, že v spracovaní poľnohospodárskych plodín, ovocia a dreva sme stále na úrovni zaostalých ekonomík, ktoré vyvážajú suroviny a následne z nich dovážajú finalizované výrobky.

Účelom štátnej pomoci nie je vyhovovať investorom, ale stanovovať štátny záujem. Preto tento antitrhový inštitút vznikol, aby vďaka nemu mohol štát formulovať svoje vlastné záujmy a stimulovať vývoj, ktorý by inak nastal neskôr, alebo by k nemu možno ani nedošlo. Ale navrhované zmeny pravidiel v udeľovaní štátnych stimulov o žiadnom premyslenom záujme štátu posilniť stabilitu slovenskej ekonomiky nehovoria. Jediným viditeľným záujmom, ktorý sa dá v nových pravidlách prečítať, je snaha ponechať možnosť tunelovania štátnych zdrojov cestou najmenšieho odporu.       

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Fakturant Fico, vojna inštitúcií a klaun Danko (Schutzov týždeň)

Danko rečou v Štátnej dume upozornil na čoraz zrejmejší fakt, že je komplexne mimo reality.

SVET

Teroristi útočili v egyptskej mešite, zabili najmenej 235 ľudí

Bombový útok smeroval na členov bezpečnostných síl.


Už ste čítali?