Ako vláda vyhlásila vojnu nezamestnanosti aj za cenu zvyšovania chudoby.

Autor: Daniel Balko | 30.3.2017 o 9:30 | Karma článku: 6,41 | Prečítané:  647x

V rámci boja z nezamestnanosťou sa naša vláda pustila do boja za vysťahovanie obyvateľov z juhovýchodu Slovenska na západ.

Lebo nijako inak sa jej posledné kroky nedajú pomenovať. Na jednej strane vláda vymenovala splnomocnenca na boj so zaostávajúcimi regiónmi, na druhej strane robí všetko preto, aby nebolo čo zachraňovať. Nezamestnanosť na juhovýchode Slovenska nie je príčinou regionálnej chudoby, je jej dôsledkom. A najhorším prejavom tejto chudoby je postupné vysťahovalectvo, ktoré dostáva hrozivé podoby. 

Aby bolo jasné, vždy budú niektoré regióny vyspelejšie a niektoré menej, vždy budú ľudia utekať za lepšími podmienkami. Je však rozdiel, či sa sťahovanie za prácou týka pár percent ľudí alebo sa mení na vyľudňovanie celých oblastí. A je rozdiel, či sa vláda snaží tento trend zjemňujúcimi investíciami a aktivitami spomaliť alebo ho sama podporuje. Pokiaľ totiž vláda myslela záchranu zaostávajúcich regiónov vážne, nemôže likvidovať ľudský potenciál potrebný na prípadné zmeny. Kto bude potom realizovať „záchranné“ aktivity?  Kto bude vytvárať pracovné miesta a kto bude pracovať? Dôchodcovia? Deti? Či obyvatelia rómskych osád?

Už dnes za lepšími podmienkami a pracovným uplatnením odišlo z východného Slovenska do zahraničia vyše stotisíc ľudí. Najmä mladých a vzdelaných. A namiesto toho, aby sa vláda snažila tento trend zastaviť, sama začala organizovať a podporovať jeho druhú vlnu. Podľa informácií, ktoré vo svojom vyhlásení zverejnila strana Šanca, nezamestnaní na východe dostávajú z úradov práce na výber. Buď rovno na úrade podpíšu pracovnú zmluvu s firmou, pre ktorú robí Úrad práce dohadzovača alebo budú vyradení zo zoznamu uchádzačov a prídu o podporu. A netýka sa to len evidovaných nezamestnaných, podobné ultimáta dostávajú aj študenti na riadnej absolventskej praxi. Vytrieďovať ľudí, ktorí si nevedia nájsť prácu od tých, ktorí si ju ani nehľadajú, je isto správne. Ale podmieňovať to okamžitým odchodom na opačnú stranu republiky, je silná káva. Navyše, často sa jedná o pracovné ponuky za pár stovák eur, z ktorých si prisťahovaní zamestnanci budú musieť platiť aj ubytovanie. Veď Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení už dávnejšie priznala, že z juhovýchodu Slovenska sa už ďalšie slabo platené miesta pri väčšej vzdialenosti práce nepodarí naplniť.

Naša vláda sa však rozhodla, že nebude riešiť chudobu regiónov, ale znižovať počty evidovaných nezamestnaných. Za každú cenu. Slovensko pritom dosiahlo historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti a má najvyšší výber príjmov na daniach. Je v situácii, keď si môže konečne dovoliť zodpovedne a rozumne riešiť, čo so zaostávajúcimi regiónmi. Problémy sa tu postupne hromadia už skoro celú jednu generáciu a ich vyriešenie teda nebude ani rýchle a ani ľahké. A navyše často pôjde o špecifické riešenia. Napríklad také udržanie či obnovenie pracovných návykov. Investičné poddimenzovanie týchto oblastí v kombinácii so snahou ľudí prilepšiť si k štátnej podpore našlo riešenie v podobe občasných či sezónnych brigád. Veľa  miestnych podnikateľov si vzhľadom na limity ekonomického potenciálu a prísnosť pracovnoprávnej legislatívy nemohlo dovoliť vytvárať trvalé pracovné miesta. Vedeli však ponúknuť brigádnickú prácu. Obe strany boli spokojné a navyše sa udržiavali aj pracovné návyky. Ale s tým by mal byť teraz koniec. Ministerstvo práce a sociálnych vecí vyhlásilo brigádnickým prácam vojnu. Vraj tým zvýši počet trvalých pracovných miest. Niekde možno, no na juhovýchode sa následkom toho buď zväčší chudoba alebo narastie čierna práca.

Dnešné Slovensko nie je homogénnym priestorom s rovnakými problémami. Bratislava rieši rozširovanie zelených plôch a diaľnicu pre samonavádzacie autá, severozápad nízke mzdy a juhovýchod ako prežiť bez práce, či s minimálnym príjmom. Odlišnosť týchto problémov nie je možné riešiť len unifikovanými pravidlami. Zmena, ktorá pomôže vyriešiť problém v jednej časti krajiny, môže naopak v druhej časti problém vyvolať. Rušenie brigádnickej práce je len jeden príklad. Rovnako pôsobí pravidelné zvyšovanie minimálnej mzdy, teda presnejšie povedané, pravidelné zvyšovanie odvodov živnostníkom. Pokiaľ chce Slovensko podporovať rozvoj všetkých oblastí, bude musieť pristúpiť k regionalizácii niektorých pravidiel i k rozšíreniu regionálnych kompetencií. Lebo inak sa budeme tešiť z nových zahraničných investícií a zároveň nechápavo krútiť hlavami, prečo v chudobnejších oblastiach Slovenska rastie popularita radikalizmu a extrémizmu.             

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Milan Kňažko: Fico klame, keď tvrdí, že nevedel, kam sa sťahuje

Keď nie ste aktívny v obrane svojich práv, prídete o ne, tvrdí MILAN KŇAŽKO.

KOMENTÁRE

Danko nemá úctu k ústave ani občanom

Nie sú to len začiatočnícke chyby vynútené politickou neskúsenosťou.


Už ste čítali?