Rozvoj zaostávajúcich oblastí Slovenska v zajatí korupcie?

Autor: Daniel Balko | 23.3.2017 o 9:00 | Karma článku: 9,71 | Prečítané:  3137x

Minister Richter sa opäť pochválil poklesom nezamestnanosti o necelé percento oproti minulému mesiacu. 

Za ten istý mesiac sa tiež zvýšil počet evidovaných zahraničných pracovníkov o tisícpäťsto. Opakovať, že nové realizované investície na západnom Slovensku sú už určené najmä pre zahraničných pracovníkov, je zbytočné.

Trvalo zaostávajúce oblasti Slovenska spomenul minister len okrajovo. Aby sme vedeli o čom hovoríme. Z celkového počtu vyše dvoch miliónov osemsto tisíc obyvateľov v aktívnom veku ich v krajoch s priemernou dlhodobou nezamestnanosťou presahujúcou 15 percent býva vyše milióna. To je 36 percent zo všetkých aktívnych ľudí. V Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji evidujeme vyše 140 tisíc nezamestnaných z celkového počtu 220 tisíc, čo je vyše 60 percent všetkých nezamestnaných.

Problematické okresy s veľkou nezamestnanosťou zaostávajú za zvyškom Slovenska dlhodobo. Vďaka rýchlejšiemu rastu severozápadu sa tento prepad stáva ešte viditeľnejší a bolestivejší. V návrhoch riešenia zaostávajúceho juhovýchodu boli zatiaľ všetky vlády bezmocné. V čase zásadných reforiem, keď otázkou dňa bola ďalšia existencia celého štátu, to bolo pochopiteľné. Ale dnes už nie.

Vláda sa rozhodla dvanásť z dvadsiatich problematických okresov zaradiť do špeciálneho programu pomoci. Prednedávnom dokonca oznámila, že v blízkej budúcnosti do programu začlení ešte ďalších päť okresov. V čom teda spočíva táto špeciálna „starostlivosť“? Každý vybratý okres ešte v minulom roku „dostal“ vypracovaný akčný plán pomoci s množstvom rôznych navrhovaných aktivít. Na plánované obdobie rokov 2016 – 2020 sa výška predpokladaných nákladov na ich realizáciu vyšplhala na jednu miliardu sto tisíc eur. Papier znesie veľa a rozpočty akčných plánov tiež. Ak si odmyslíme rôzne hypotetické projekty s neistým financovaním z EÚ a bežné výdavky na opravy ciest, škôl či zdravotníckych zariadení, ktoré sa aj tak každoročne míňajú,  jedinými reálnymi zdrojmi financovania rozvoja zostali vládne dotácie. Na tento rok vláda pre všetky vybraté okresy spolu vyčlenila 50 miliónov eur. To vychádza v priemere 4 milióny na jeden okres. V minulom roku sa tieto dotácie minuli zväčša na sociálne podniky s otáznym fungovaním a na založenie rôznych poradenských a školiacich centier.    

Cesta k znižovaniu zaostávania problémových oblastí však nevedie cez účelové štátne dotácie schvaľované na výjazdových zasadnutiach vlády. To je divadlo pre médiá, podobne ako okázalé zhadzovanie štátnych úradníkov výhražnými telefonátmi pred kamerou. Štát ma vytvárať podmienky na rozvoj, nie ho riadiť. Stále platí základné pravidlo, že najlepšie si vie každý pomôcť sám. A toto pravidlo musí platiť aj pre prístup k zaostávajúcim regiónom. Pokiaľ dostanú aktéri miestneho života priestor, vedia si manažovať svoj rozvoj. Ukázali to aj mnohé aktivity Miestnych akčných skupín (MAS). A práve osud týchto, ľudovo nazývaných MAS-iek ukázal, prečo nemôže byť miestny rozvoj závislý od centrálne prideľovaných dotácií a programov. Miestne akčné skupiny sú celoeurópskym programom s cieľom podporiť preberanie zodpovednosti za miestny život miestnymi inštitúciami. Určený je pre prostredie mimo veľkých miest, čo je takmer celé územie Slovenska. Pokiaľ štáty EÚ zaplnili svoje krajiny MAS-kami, pre Slovensko sa MAS-ky stali „výlučným“ právom pre minimum mikroregiónov. Za zaradenie mikroregiónu do oficiálneho zoznamu sa platili stotisícové úplatky. A platili ich starostovia preto, aby mohli podporiť rozvoj svojho regiónu. Lebo občanov nezaujímali „pravidlá hry“, chceli iba, aby aj ich starosta dokázal vybaviť pre obec to, čo dokázali iní. Aký osud asi čaká schvaľovanie podpôr a dotácií pri plnení Akčných plánov rozvoja okresov?     

Na Slovensku sa centrálna vláda stále snaží pôsobiť v oblastiach, kde by nemala a naopak, nekoná v oblastiach, kde jej to prislúcha. Úlohou štátu v hospodárstve a ekonomike je vytvárať podmienky rozväzujúce ruky a podporovať iniciatívnosť zmysluplnými pravidlami. Z centrálnej pozície môže vláda pomôcť zaostalým regiónom napríklad zmenením dotačného systému v poľnohospodárstve, ktorý vytláča zamestnanosť. Môže konečne zjednodušiť drobné či krátkodobé podnikanie a vyslobodiť ho tak zo šedej až čiernej ekonomiky. Môže zjednodušiť pravidlá pre rodinnú prvovýrobu a umožniť predaj a využitie týchto výrobkov na trhu bez zložitých podmienok. Či umožniť regionalizáciu mzdovej politiky.  

Vláda však ide radšej cestou schvaľovania konkrétnych dotácií pre konkrétnych prijímateľov. Nielenže to zaváňa socialistickým prístupom, ale až to priam vonia potenciálnou korupciou. Dobre vieme, že jediný možný program boja s korupciou je znižovať priestor pre jej využitie. A tento spôsob „podpory“ zaostávajúcich okresov ním určite nie je. Inak, ak sme pri tej korupcii, podľa odhadov sa na Slovensku ročne na rôzne podoby korupcie a uplácanie minie neuveriteľná jedna miliarda eur. Zhodou okolností sa to blíži k sume, ktorú má dvanásť najzaostalejších okresov naplánované minúť za štyri roky, aby zastavili svoj existenčný prepad.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Polícia zatkla bývalého šéfa Markízy Pavla Ruska, obvinili ho z objednávky vraždy

V roku 1997 si Rusko údajne objednal vraždu spoločníčky z TV Markíza Sylvie Volzovej.

DOMOV

Chceli ju dať zabiť: Polícia mi oznámila, že za mňa vypísali 20 miliónov korún

Polícia zatkla bývalého šéfa Markízy Pavla Ruska.

EKONOMIKA

Stopnú vydávanie e-podpisov, vypnú elektronické služby

Pozastavili vydávanie podpisových certifikátov.


Už ste čítali?