Bratislavská kaviareň rieši prežitie sveta, no bežná krčma prežitie v najbližšom mesiaci.

Autor: Daniel Balko | 2.3.2017 o 9:00 | Karma článku: 5,65 | Prečítané:  973x

Pamätáme si výrok premiéra Fico o tom, že Bratislava nie je Slovensko. Reagoval ním na neúspech Smeru v Bratislavskom kraji vo voľbách do VUC.

V podstate ním poukazoval na odlišnú sociálnu, ekonomickú i kultúrnu situáciu Bratislavy oproti zvyšku Slovenska. Od vtedy uplynuli tri roky a dvojfarebná mapa Slovenska sa rozšírila na tri odtiene. Okrem Bratislavy, ktorá si svoju výnimočnú pozíciu zachováva, sa na druhé miesto sa dostali Trnava s Považím, Nitra a bezprostredné okolie ostatných krajských miest. V stave zamestnanosti a množstve realizovaných investícií sa tieto oblasti nachádzajú na úplne inej pozícii ako zvyšok Slovenska.

Nezamestnanosť na Slovensku klesla na úroveň deviatich percent no jej ďalší pokles bude veľmi ťažký. Nárazový pokles nezamestnanosti prostredníctvom veľkých automobiliek narazil na svoj strop. Ďalšie novovytvorené miesta už obsadzujú najmä zahraniční robotníci. Nie inak tomu bude aj v závode Jaguár Land Rover v Nitre. Pokračujúce zaostávanie zvyšnej časti krajiny sa nedá vyriešiť plošnými investíciami. Ďalšie znižovanie nezamestnanosti ako aj sociálny a ekonomický rozvoj je nutné riešiť priamo na mieste, v regiónoch.

Navyše pre Bratislavu a severozápadné Slovensko nezamestnanosť už nie je hlavným problémom. Naopak, máme okresy, kde nezamestnanosť klesla pod štyri percentá a počet disponibilných pracovných miest je väčší ako počet evidovaných nezamestnaných. Vytvárať v týchto oblastiach ďalšie montážne pracovné miesta je zbytočné a kontraproduktívne.

Bratislava sa úrovňou investícií, platov i štruktúrou zamestnanosti zaradila k štandardu EÚ. Problémy, ktoré musí riešiť sú úplne iného charakteru ako problémy v Rožňave či Poltáre. Obyvatelia Bratislavy požadujú kvalitu života na úrovni vyspelých európskych miest, riešia cyklotrasy, zelené zóny, komunitné záhrady, ekologickú dopravu, či nekoordinovanú výstavbu v prímestských obciach. Bratislavská kaviareň rieši prežitie sveta, no stredoslovenská krčma prežitie v najbližšom mesiaci. Centralizácia politiky a minimalizácia právomocí v regionálnom rozhodovaní tieto rozdiely prehlbuje. Nielen v ekonomickej rovine, ale aj kultúrnej a mentálnej. Slovensko často rieši „bratislavské“ problémy, ako by to boli problémy celoslovenské. Bojovať za rovnaké zloženie výrobkov ako v Rakúsku je toho dobrým príkladom. Pochybujem, že ľudí v chudobnejších častiach Slovenska „frustruje“ iné zloženie párkov či čokolády. Toto všetko podporuje odpor voči „bratislavským“ elitám.

Vlastné problémy má aj severozápadné Slovenska, vysoká miera zamestnanosti v nej na rozdiel od Bratislavy neznamená automaticky aj vysoké platy. Veľká časť obyvateľov pociťuje svoj stav ako „chudobu napriek zamestnaniu“. Nevzniká nám tu stredný stav, ktorý by svojim nezávislým postavením mohol vytvárať základ slobodnej spoločnosti. Naviazanosť výroby na úzky segment hospodárstva, najmä automobilový priemysel, vytvára veľmi rizikovú hrozbu úpadku. Dlhodobejšia udržateľnosť rozvoja potrebuje výrobu s vyššou pridanou hodnotou, nie priemyselné, ale technologické a vedecké parky. 

Nezamestnanosť ostáva hlavným problémom vo zvyšnej časti Slovenska. Napriek celoštátnemu poklesu nezamestnanosti až v devätnástich okresoch nezamestnanosť stúpla. Vo vyspelej Európe by oblasti s dlhodobou nezamestnanosťou nad 20 percent boli už dávno oblasťami sociálnych nepokojov. U nás sa zatiaľ stávajú len oblasťami s nadpriemernou podporu extrémistických a populistických strán. Expert na radikalizmus a extrémizmus Radovan Bránik v jednom z posledných rozhovorov jasne povedal, že ak sa urýchlene nezačnú riešiť problémy ako chudoba a nezamestnanosť, radikalizmus sa stane vážnou hrozbou. Centralistický štát si s týmto problémom dodnes nevedel poradiť, bez ohľadu na zloženie vlád. Cesta k pokusu o nápravu musí viesť cez väčšiu regionalizáciu štátu. A to je presný opak návrhu na úplne zrušenie samosprávnych krajov. Táto iniciatíva bola inak len ďalším príkladom „bratislavského“ videnia sveta. Iste, ušetrili by sa na náklady za voľby i platy úradníkov, ale ako by pomohlo naštartovať rozvoj v zaostalých oblastiach? 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Polícia zatkla bývalého šéfa Markízy Pavla Ruska, obvinili ho z objednávky vraždy

V roku 1997 si Rusko údajne objednal vraždu spoločníčky z TV Markíza Sylvie Volzovej.

DOMOV

Chceli ju dať zabiť: Polícia mi oznámila, že za mňa vypísali 20 miliónov korún

Polícia zatkla bývalého šéfa Markízy Pavla Ruska.

EKONOMIKA

Stopnú vydávanie e-podpisov, vypnú elektronické služby

Pozastavili vydávanie podpisových certifikátov.


Už ste čítali?