Vytvárajú sa tisíce nových pracovných miest, ale pre koho? Pre pracovných otrokov?

Autor: Daniel Balko | 23.2.2017 o 9:00 | Karma článku: 11,65 | Prečítané:  5754x

Migračná politika na Slovensku zlyháva na plnej čiare. Nie, nechcem hovoriť o moslimských migrantoch. Chcem hovoriť o neschopnosti vlády reagovať na požiadavky trhu práce, čím sa ohrozuje budúci ekonomický rozvoj štátu. 

Pritom na problém s nedostatkom domácej pracovnej sily upozorňujú prognostici už niekoľko rokov. Zbytočne. Vláda namiesto odborného prístupu k migračnej politike zvolila strašenie s utečencami. Pritom sme už dávno mali mať zadefinované počty, kvalifikáciu či vekovú štruktúru ľudí, ktorých potrebujeme a ktorých by sme mali v predstihu pre Slovensko získavať.

Problém sa začína postupne prevaľovať. Správy o pracovnom zneužívaní Srbov, ktorí načierno pracujú desaťhodinové zmeny, a to za tretinu primeranej odmeny, sú pre mnohých šokujúce. A to sa pritom nejedná o prácu na utajených farmách či v nelegálnej výrobe. Týka sa to práce v Samsungu v Galante a jej subdodávateľských firmách.

Na Slovensku momentálne evidujeme niečo vyše 250 000 nezamestnaných. Podľa skúseností Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, väčšina z tohto počtu sa však práci vyhýba a sú vlastne nezamestnateľní. Aj Konfederácia odborových zväzov pripúšťa, že z celkového počtu nezamestnaných je pre momentálne potreby trhu práce vhodných len niečo cez 30 tisíc uchádzačov. Ale ani oni nemajú záujem cestovať za prácou, pokiaľ je ďaleko. Podľa zverejnených zistení, väčšina z nich je za prácou ochotná cestovať, pokiaľ cesta do práce a späť netrvá dlhšie ako dve hodiny a nestojí viac ako 5 eur. Ostať cez týždeň v mieste práce a platiť si počas toho prenájom, sa im už finančne neoplatí. Premýšľať o prípadnom presťahovaní sa celej rodiny je finančne nemožné. Týždňovky ostávajú zaujímavé len pre mladých, ktorým neprekáža spoločné bývanie v robotníckych ubytovniach s najnižším sociálnym štandardom. Takí si však už prácu zväčša našli. Treba si uvedomiť, že nezamestnanosť v regiónoch nevyriešia automobilky.

Podľa „radostného“ oznámenia podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho, do roku 2018 by sa v nasledujúcich rokoch malo na Slovensku vytvoriť vyše 25 tisíc nových pracovných miest. Väčšinou spojených s automobilovým priemyslom. Kto však na týchto nových pracovných miestach bude pracovať? A to nehovoríme o chýbajúcich lekároch, či nedostatku vysokoškolákov. Veď len v Čechách študuje vyše 30 tisíc vysokoškolákov, ktorí tam po škole zväčša aj ostávajú. Naši študenti na českých vysokých školách môžu študovať zdarma, a česká vláda sa týmto rozumným krokom snaží nahrádzať odchod vlastných študentov do zahraničia. Nám doma potom samozrejme chýbajú.       

Na Slovensku už dnes pracuje vyše 30 tisíc cudzincov, mnohí z nich na čierno či cez rôzne zamestnávateľské agentúry. V najbližších rokoch budeme potrebovať ďalšie tisíce. My však potrebujeme konkrétnych ľudí, nie bezmenné čísla. Potrebujeme pracovníkov s rovnakými podmienkami ako majú domáci,  na riadne pracovné zmluvy. Pracovníkov, ktorí  budú mať sociálne istoty ale aj povinnosti, ktorí si budú vážiť istotu práce natoľko, že sa kvôli nej budú snažiť zaradiť do našej spoločnosti. Nebudú robiť problémy, ako sa teraz bežne deje v ubytovniach zahraničných robotníkov.

Ak sa urýchlene nezmení postoj vlády k migrácii a pre vyžadovaný počet kvalifikovaných pracovníkov a odborníkov sa nepohne proces legalizácie pobytov, môže nastať veľký problém. Nielen kvôli ich nedostatku, ale aj kvôli možnému nelegálnemu pobytu tisícok ľudí. Nelegálni pracovníci prichádzajú zväčša na tri mesiace. Ubytovaní sú v robotníckych ubytovaniach s nižším štandardom, chvíle voľna po dlhých pracovných zmenách trávia spôsobom, ktorý je často svojím okolím vnímaný ako problematický. Dôvodom nie sú len bežné výtržnosti, ale aj občasné krádeže v okolí. Nelegálni robotníci vedia, že pracujú na čierno, vedia, že sú tu na obmedzený čas a nemajú šancu získať si prácu na dlhšie. Nemajú dôvod správať sa „vzorovo“, zapadnúť medzi ostatných. Vedia, že na Slovensku nemôžu ostať bývať.

Nemocnice a samosprávy si cez sprostredkovateľské agentúry už sami vyhľadávajú chýbajúcich lekárov na Ukrajine. Legalizovať však potom ich pobyt je takmer nemožné. Podobne na našich vysokých školách sme „dovolili“ bezplatne študovať až pár desiatkam študentov z Ukrajiny či Srbska v rámci špeciálnych grantov. Potrebujeme ich však stovky. Inak povedané, dostať na Slovensko legálnym spôsobom potrebných pracovníkov a študentov je zložité a veľmi komplikované. Ale dovážať v kamiónoch novodobých otrokov z prižmúrenými očami vlády, to je v poriadku.

A pritom ešte stále by sme si mohli vyberať, koho na Slovensku chceme a potrebujeme. Len pre lepšiu predstavivosť, v Srbsku je priemerné mzda okolo 490 eur, na Ukrajine dokonca len niečo cez 160 eur. Bežní pracovníci v Srbsku zarábajú mesačne okolo 200 – 300 eur, na Ukrajine ešte menej. Aj keď to slovenskí frustrovaní voliči nechcú vidieť, Slovensko je pre mnohých občanov spoza hraníc stále vysnívanou krajinou, do ktorej by radi prišli a vážili by si ju. Stačí sa porozprávať s niektorými, čo u nás bývajú.  

Takže nastal čas, aby sme sa konečne začali rozumne a zodpovedne pozerať na budúcnosť Slovenska a pre zabezpečenie jej rastu i ekonomickej výkonnosti prijali nutné kroky. Prišiel čas odkliať migračné nebezpečenstvo a zameniť ho za nástroj zabezpečujúci ekonomický rozvoj ale aj udržateľnosť sociálneho a dôchodkového systému.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Milan Kňažko: Fico klame, keď tvrdí, že nevedel, kam sa sťahuje

Keď nie ste aktívny v obrane svojich práv, prídete o ne, tvrdí MILAN KŇAŽKO.

DOMOV

Pri kontrole pošty sa Danko môže pozrieť do zahraničia

Preverovanie zásielok robí aj pošta. Obálky však neotvárajú.


Už ste čítali?