Prečo sa oligarchovia boja EÚ – Rumunský príklad

Autor: Daniel Balko | 19.2.2017 o 15:00 | Karma článku: 8,28 | Prečítané:  2040x

Veľká časť Slovenska s porozumením i závisťou sleduje dianie v Rumunsku. Najprv úspešný boj s korupciou a teraz odhodlanie ľudí vynútiť si jeho pokračovanie. 

Rumunsko sa k boju s korupciou muselo zaviazať ešte pred vstupom do Európskej únie. Národný protikorupčný úrad vznikol v roku 2003, pričom  do EÚ vstúpilo v roku 2007. Korupcia a klientelizmus vždy požierajú verejné zdroje a brzdia reformy. Chudobnejšie a menej rozvinuté štáty môžu priviesť až do krachu. Európska únia síce nemá reálny dosah na vnútornú politiku členských štátov, má však dosah na kontrolu využívania spoločných európskych zdrojov. Tie sa v zmysle vzájomnej solidarity prerozdeľujú najmä chudobnejším štátom. Podmienkou ich použitia však je prísne dodržiavanie finančných pravidiel, transparentnosť i presné viazanie použitia financií len na schválené aktivity. Upozorňovanie na zneužívanie projektov a pozastavovanie ich preplácania bolo jedným z dôvodov verejnej podpory boja s korupciou.

Druhým dôvodom bol Klaus Iohannis, predseda Národnej liberálnej strany. Preslávil sa ako starosta mesta Sibiu, v ktorom dokázal naštartovať rozvoj, potláčať miestnu korupciu a aj vďaka nemu sa Sibiu stalo v roku 2007 európskym hlavným mestom kultúry. Úspešný príbeh Klausa Iohannisa sa rozšíril po celom Rumunsku a v roku 2014 mu vyniesol miesto prezidenta. Hlavným posolstvom jeho kampane boli reformy a boj s korupciou. Na rozdiel od mnohých politikov, svoj sľub dodržal. Zaštítil činnosť Národného protikorupčného úradu, ktorý disponuje vlastnou vyšetrovacou políciou nezávislou od ministerstva vnútra. Pojem rumunský špecialista na boj s korupciou, pred pár rokmi ešte považovaný za výborný vtip, sa stal realitou. Rumunsko sa stalo úspešným príkladom, že dokonca aj na Balkáne, kde „bakšiš“ a „všimné“ sú stáročnou súčasťou kultúrnych noriem správania sa, sa s korupciou dá bojovať.  Stovky vyšetrovaných a zatvorených politikov vrátane premiéra a ministrov sú pre dnešnú slovenskú realitu len ríšou snov. 

Samozrejme, že v štáte, v ktorom zneužívanie verejných zdrojov je súčasťou ekonomického systému a závisí od neho prežitie množstva ľudí, protikorupčné ťaženie rýchlo narazí na silný odpor. Napriek tomu, že Rumunsko vďaka reformám zaznamenalo minulý rok v rámci štátov EÚ jeden z najväčších rastov ekonomiky, decembrové voľby vládu reforiem a boja s korupciou zastavili. 

Skorumpovaní politici a na nich napojení oligarchovia a mafiáni vedeli, že jediná šanca ako zastaviť boj s korupciou, je obmedziť vplyv a autoritu EÚ vo verejnosti. Otvorene proti boju s korupciou ísť nechceli. Boj proti reformám tak zaobalili do boja za väčšiu sociálnu spravodlivosť a rumunskú „svojbytnosť. Napokon, boj proti EÚ je dnes populárny aj u nás. Hlavnou silou v protireformnom ťažení bola Sociálnodemokratická strana, bývalá rumunská komunistická strana. Proti prezidentovi a jeho podporovateľom však vznikol široký front, do ktorého sa okrem postkomunistov a proruských nadšencov zapojili aj radikálni nacionalisti. Dokonca aj niektorí predstavitelia cirkvi naskočili na dobre pripravenú agendu ochrany domácich tradičných náboženských hodnôt pred „skazeným“ Západom.

Výsledok poznáme, víťazná Sociálnodemokratická strana sa hneď po získaní moci pustila do zastavenia protikorupčných aktivít. V netradične rýchlom konaní ako prvé zrušila postihovanie korupcie do výšky 44 000 eur. Oficiálne vraj pre nastolenie pokoja v štáte, hlavne však preto, že odsúdeným bol aj predseda strany. Navyše, podľa zverejnených informácií mala byť podozrivá z korupčného správania až tretina poslancov parlamentu. S čím však nová vláda asi nepočítala, bola rýchla reakcia verejnosti. Do ulíc vyšlo najviac ľudí od pádu Ceausescovho režimu. Verejnosť v Rumunsku cíti, že ide o viac, ako len o zastavenie boja s korupciou a reformy. Udržanie sa korupčno-oligarchického systému je dlhodobo udržateľné len mimo noriem Európskej únie. Darí sa mu v Rusku, Podnestersku či v stredoázijských prezidentských „sultanátoch“, nie však v európskom civilizačnom priestore.

Aj u nás sa oligarchické kruhy napojené na štátne zdroje snažia „ustrážiť“ svoju bezpečnosť a beztrestnosť. Zatiaľ im reálne nebezpečenstvo zo strany súčasnej vlády nehrozí. Pokiaľ sa im bude dariť naďalej zneužívať európske zdroje, nebudú mať záujem na zmene našej politickej orientácie. Ale ak by sa podarilo na Slovensku vytvoriť silnú opozíciu s jasným protikorupčným programom, môžeme očakávať rýchlu zmenu ich správania.

Áno, Európsku úniu treba zreformovať a výkon moci priblížiť členským štátom a občanom. Ale dávajme si veľký pozor, aby sme využívaním ľúbivého protieurópskeho populizmu neotvárali dvere silám, ktoré nebudeme vedieť ovládať.  Ako funguje mafiánsky štát sme už zažili za Mečiara. Kto si to nepamätá, nech si v kine pozrie nový slovenský film Únos.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Fotografka z Tour: Sagan má výraznú tvár, je fotogenický. Je to prosto chlap

Češka Markéta Navrátilová bola dlhé roky jedinou ženou, ktorá fotila Tour de France z motorky.

DOMOV

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Za dva roky dali prácu 80 ľuďom.

AUTO

V garáži opatruje rodinné dedičstvo: Škodu 120 GLS

Najdrahšia verzia škodovky mala ako jediná olejový chladič.


Už ste čítali?