reklama

Pred utečencami sa neschováme alebo o migračnej politike bez emócií

O pár dní bude po voľbách a politika by sa mala vrátiť k normálnemu riešeniu problémov. Asi najväčší, ktorý slovenskí politici pred sebou zatiaľ len tlačia, je riešenie utečeneckej krízy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)

Zbytočne dnes strašia obyvateľov a tvária sa, že celá Európa sa postaví do pozoru pred Ficovými vyhláseniami. Realita nepustí a Slovensko bude musieť nejakých utečencov prijať. Preto sa radšej skúsme zamyslieť, čo môžu utečenci pre Slovensko naozaj znamenať, ako minimalizovať a prípadne predísť problémom, ktoré môžu utečenci na Slovensku spôsobiť.

Asi najväčší strach na Slovensku je z toho, že utečenci zmenia Slovensko a nanútia nám moslimské zvyklosti. Respektíve, že sú radikálni islamisti a prinesú na Slovensko terorizmus. Môžu utečenci naozaj zmeniť náš hodnotový svet? Dokáže menšina ovládnuť väčšinu? Veď aj Smer vládne a pritom má v celej populácii len menšinovú podporu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Našťastie ústavná demokracia je zložitejší systém a počíta s tým, že k moci sa môže dostať hocikto. Preto sú voľby pravidelné, aby nikto nemohol vládnuť stále. Musia ho zvoliť o štyri roky opäť. Ale najmä existujú rôzne ústavné a zvykové obmedzenia, aby ten kto vládne, nemohol počas svojej vlády meniť všetko. Aj Smer na zmenu ústavy potreboval opozíciu a ústavné zmeny musí schvaľovať trojpätinová väčšina.

Inak povedané, obava, že utečenci ovládnu náš štát a presadia v parlamente šáriu ako záväzný právny systém, je veľmi málo pravdepodobná. Aby nejaká politická strana získala aspoň desať percent hlasov, aj pri polovičnej voličskej účasti stále potrebuje vyše dvestotisíc voličov. Na získanie ústavnej väčšiny až vyše jeden a pol milióna hlasov. Inak, ak by na Slovensku bolo jeden a pol milióna radikálnych moslimov, tak sa nebudú unúvať čakaním na voľby. Islamský štát vznikol násilím, nie volebným konsenzom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na Slovensku však nehrozia žiadne státisíce žiadateľov o azyl. Hovorí sa o počte okolo desať tisíc, ročne niečo vyše tisíc. A to za predpokladu, že konflikt v Sýrii a Iraku sa nepodarí ani za pár rokov ukončiť. Nie je presne spočítané, aké percento nespokojných obyvateľov predstavuje pre štát kritickú hranicu. Ale pol percenta obyvateľov to isto nebude. A to aj keby boli dobre organizovaní a radikálni. Utečenci teda sami islamizovať Slovensko nedokážu. Môžu však pôsobiť ako nebezpečný radikálny prvok? 

Na základe skúseností zo západnej Európy vieme, že radikalizmus ovládol najmä mladých ľudí a šíri sa v moslimských štvrtiach, ktoré sú často uzavretým svetom. Je to dôsledok zlyhania multikulturalizmu, ktorý vychádzal z predpokladu, že spoločnosť môže fungovať aj ako zhluk rôznych kultúrnych identít. Ukázalo sa, že nemôže, každé spoločenstvo musí mať základne hodnoty spoločné a čím ich bude viac, tým bude pevnejšie. To znamená, že pre utečencov bude potrebné podporovať projekty vzájomného porozumenia, pochopenia, ale aj projekty vedúce k ich čiastočnému integrovaniu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na Slovensku už dnes žije niekoľko stovák moslimov pochádzajúcich z rôznych štátov. Sú normálnou súčasťou našej spoločnosti, ich viera nie je fundamentálna. Prečo nejako automaticky predpokladáme, že utečenci hľadajú v Európe azyl aby ju zmenili? Nejdú do Európy práve preto lebo je iná, bezpečná a slobodná? V Európe im nehrozí žiadne prenasledovanie, nie sú nútení sa spájať aby bojovali o prežitie.

Problémy skôr vznikajú z prejavov správania, ktoré protirečia normám života v modernom, sekularizovanom a občianskom spoločenstve. Náš azylový proces je prísny, ale vôbec nerieši prípravu cudzincov na život u nás. Nestačí, ak sú súčasťou azylového procesu dobrovoľné hodiny slovenského jazyka. Jeho súčasťou musí byť aj základná náuka o spoločnosti. Žiadatelia o azyl musia vedieť, čo v našej spoločnosti považujeme za správne, nesprávne i zakázané. Že na Slovensku nedovolíme segregáciu chlapcov a dievčat, že rovnoprávnosť pohlaví myslíme vážne, že ženy na verejnosti nemôžu chodiť celé zahalené.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak dokážeme cudzincov umiestňovať v malých skupinách a nebudeme pre nich vytvárať samostatné štvrte, ľahšie si zvyknú na naše pravidlá. Budú moslimami, nebudú jesť bravčové a asi ani v krčmách nebudú popíjať alkohol. No to neznamená, že sa nemôžu stať dobrými susedmi, kolegami či kamarátmi.

Azylový zákon však musí byť pripravený aj pre utečencov, ktorí sa môžu stať problémoví. Naozaj nikomu do hláv nevidíme, nevieme, koľko z nich je potenciálne agresívnych, pridajú sa k radikálom alebo len majú tendenciu k podvodnému správaniu a porušovaniu pravidiel. Azylový zákon preto musí obsahovať možnosť takýchto cudzincov vyhostiť aj dodatočne, keď získajú právo na pobyt. Podobným smerom už uvažujú vo Francúzsku i Nemecku. 

Ostáva posledný problém, z čoho budú utečenci na Slovensku žiť. Pokiaľ sú v azylovom procese, veľkú väčšinu ich nákladov prepláca Európska únia. Hneď ako získajú povolenie na pobyt, majú nárok na minimálne sociálne zabezpečenie. V tomto prípade máme šťastie, že naše životné minimum je dostatočne malé na to, aby lákalo migrantov na jeho zneužívanie. Naopak, bude ich tlačiť k tomu, aby pracovali. Na Slovensku máme už dnes požiadavky na zamestnania a profesie, ktoré nevieme sami naplniť. Azylový proces a vlastne celú politiku imigrácie preto treba previazať s požiadavkami trhu práce. K žiadateľom o azyl treba pristupovať v predstihu, vopred stanovovať požiadavky na ich vek, jazykovú vybavenosť, vzdelanie či profesijné zručnosti. A ak bude treba, možno cudzincov spĺňajúcich kritéria aj motivovať. Udržanie nášho dôchodkového systému je závislé od udržania počtu produktívneho obyvateľstva. V Nemecku dôchodkový systém už dnes držia státisíce pracujúcich cudzincov. Dnes potrebujú utečenci nás, no zajtra budeme potrebovať my ich.

Čo dodať na záver? Stanovovať pravidlá je jedna vec, no to ako sa budú utečenci na Slovensku naozaj správať, aj tak najviac závisí do toho, ako sa budeme správať my k nim. Aj radikalizmus v západných štátoch je rovnako prejavom ekonomickej frustrácie ako sociokultúrneho a spoločenského odcudzenia. 

Daniel Balko

Daniel Balko

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Študoval som politológiu a históriu, čo predznamenalo väčšinu mojich záľub, teda dejiny, medzinárodne vzťahy a fungovanie verejnej správy. Posledné roky sa profesionálne venujem regionálnemu rozvoju, najmä v oblastiach cestovnému ruchu a gastronómii. Voľné chvíle venujem čítaniu a Dobovému spolku Militia Portalis. Politicky som tiež aktívny, som podpredsedom strany Šanca, zástupcom primátora v Nitre a poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu