Malá sonda do duše mesta alebo prečo Nitra ignoruje svoju minulosť.

Autor: Daniel Balko | 3.9.2015 o 9:00 | (upravené 3.9.2015 o 10:07) Karma článku: 5,49 | Prečítané:  1276x

Len málo miest ma také šťastie na bohatstvo svojej histórie a smolu na jej ignorovanie ako Nitra. Práve včera bolo výročie udelenia mestských výsad. Stalo sa tak 2. septembra 1248 na základe rozhodnutia Bela IV.

Pre väčšinu miest, ktoré mali podobné šťastie, sú takéto výročia dodnes najvýznamnejšími mestskými slávnosťami. V Nitre prešlo výročie bez povšimnutia, tak ako aj po minulé roky. Nie je to jediný príklad ignorovania udalostí a osobností spojených s históriou mesta. Stačí spomenúť uhorského kráľa Ladislava I. Svätého. Nielenže bol nitrianskym údelným vojvodom, ale práve on sa pričinil o svätorečenie prvých uhorských svätých, ako boli zoborskí mnísi Benedikt, Svorad, či Štefan, prvý uhorský kráľ a zhodou okolností tiež aj nitriansky údelný vojvoda. Navyše kráľ Ladislav I. v Nitre s najväčšou pravdepodobnosťou aj zomrel (traduje sa, že v Dolnom meste na Vŕšku v miestach, kde je dnes Kostol sv. Ladislava). Kráľ Ladislav I. Svätý je spolu s Benediktom a Svoradom stále aj oficiálnym patrónom a ochrancom Nitry. Pravica Ladislava držiaca zástavu s dvojkrížom je v mestskom erbe, známa scéna ako Ladislav zabíja kumána pri záchrane dievčiny, je zase v erbe Nitrianskej župy, dnes samosprávneho kraja. Výročie smrti sv. Ladislava, ktoré pripadá na 29. júla sa v Nitre tiež úplne ignoruje. (V Maďarsku sa dátum Ladislavovej smrti udáva 19. júl 1095.) A mohli by sme pokračovať. Napokon v Nitre od Pribinu, cez Svätopluka, Štefana I. až po Álmoša, vládlo spolu dvadsaťtri kniežat či vojvodov, z ktorých sa neskôr stali mnohí kráľmi. Podľa niektorých náznakov sa dokonca v Nitre štyria budúci uhorskí králi narodili. Malo by ísť o Ondreja I., Bela I., Kolomana a Bela II.  Je to obrovský potenciál pre cestovný ruch, Nitra bez veľkého preháňania je „mestom kniežat a rodiskom kráľov“.     

Nitra sa však neodstrihla len od dávnej, stredovekej minulosti, ale od minulosti ako takej. Rovnakým tabu ostáva všetko, čo sa v Nitre odohralo, až do polovice 20. storočia. Dopad je vidno aj na kultúrnom živote mesta, napríklad na absencii klasického mestského jarmoku. A pritom Nitra okrem pravidelných týždenných trhov mala počas roka aj štyri veľké výročné jarmoky,  ktoré fungovali ešte začiatkom 20. storočia. Pár desiatok rokov dozadu existovali aj nitrianske hody, ktoré sa slávili v polovičke augusta a boli spojené s pravidelnou púťou na Kalvárii. Tesne pred pádom komunizmu vznikol aj Palánok, pokus o nezávislý každoročný umelecký happening v Hornom meste. Nič z toho dnes neexistuje.    

Absencia živej tradície napojenej na reálne historické pozadie sa prejavuje snahou o umelé vytváranie náhrad, ktoré však fungujú len so striedavým úspechom. Napríklad snaha vytvoriť novú tradíciu výročného jarmoku. V posledných rokoch sa spojil s oslavami sv. Cyrila a Metoda. No napriek snahám organizátorov, stále je skôr prehliadkou remeselných stánkov ako ozajstným živým jarmokom. Veď aj samotné oslavy sv. Cyrila a Metoda sú umelým sviatkom, ktorý si privlastnil krátku tradíciu Dni Nitranov a teraz sa k nej pomaly vracia. Vlastne jediným pokusom o novodobý zvyk, ktorý sa ujal je Klokočinský jarmok. Organizuje sa na najväčšom sídlisku v meste medzi činžiakmi. Tento rok to bolo už 14. rok, čím sa stalo najstarším podujatím svojho druhu. A to v meste, ktorého história siaha do dávnovekých čias.

Prečo sa v Nitre snažia vytvárať nové a umelé tradície a podujatia? Prečo sa Nitra stále tvári, že existovala len za Pribinu a Veľkej Moravy? Archeologické i historické výskumy potvrdili, že Nitra sa kontinuitne vyvíjala naďalej. Kostol sv. Štefana v Párovciach postavili niekedy v polovici desiateho storočia, teda v čase, keď v Nitre vládli pohanskí maďarskí náčelníci Šúr či Lél. Podľa popisu Al Idrísiho z polovice 12. storočia, je Nitra bohaté a veľké mesto s kamennými domami medzi vinicami a záhradami, jedno z najväčších v celom Uhorsku. Nedávno zdokumentované jedinečné kamenné hradby obklopujúce celý hradný kopec tiež robia z Nitrianskeho hradu miesto výnimočného významu. Od 14. storočia začala Nitra postupne strácať na význame a bola niekoľkokrát vypálená. Stále však zostávala sídlom biskupstva i župy. A svoj mestský charakter s bohatým spoločenským a kultúrnym životom s množstvom rôznych spolkov a organizácií si zachovala až do roku 1948.

Dôvodov ignorácie nitrianskej minulosti môže byť viac. V prvom rade to je výsledok snahy ideologizovať slovenskú históriu. Vlna nacionalizácie začala už po roku 1918, no naplno sa prejavila až za Slovenského štátu. Po roku 1948 zase prišla proletarizácia dejín. Po páde komunizmu sa do Nity vrátil nacionalistický pohľad, ktorý zrejme u veľkej časti predstaviteľov mesta stále rezonuje. Druhým dôvodom straty historickej pamäti bol demografický vývoj mesta. Ešte v polovici 20. storočia mala Nitra len okolo 20 000 obyvateľov. Veľká časť obyvateľov dnešnej Nitry tak pochádza od prisťahovaných rodičov, ktorí sa neidentifikovali s pôvodnou nitrianskou históriou. Domácich obyvateľov bolo nielenže málo, ale vďaka už spomenutým nedemokratickým režimom boli nositelia autentického mestského života z verejného života už vylúčení. Pôvodná maďarská, nemecká či židovská inteligencia z Nitry zmizla ešte do komunistického prevratu a od roku 1948 nasledoval atak aj na domácu mestskú buržoáziu a „malomestské“ prežitky ako chodenie po korze či vysedávanie v kaviarňach. Púte a cirkevné sviatky boli zakázané tiež. Noví obyvatelia Nitry sa tak identifikovali s „modernou“ Nitrou z čias socialistickej výstavby. V ich pamäti ostali spomienky na socialistické sviatky ako Dožinky, Filmový festival pracujúcich či Agrokomplex, čím vlastne vznikla nová identita mesta postrádajúca historickú kontinuitu.  

Dnešní Nitrania (či Nitrančania) sú hrdými obyvateľmi mesta, stačí sa pozrieť, čo v Nitre dokáže spôsobiť hokejový ošiaľ u mladých i starších. No vedomie hĺbky ozajstnej histórie u väčšiny z nich stále chýba. A vďaka jej pretrvávajúcemu ignorovaniu zo strany predstaviteľov mesta, sa o nej nemajú ani šancu dozvedieť, nieto sa s ňou ešte zžiť.

Dnešná doba však prináša šancu na zmenu. Po celom Slovensku opätovne vznikajú „okrášľovacie spolky“, lokálna história postupne nachádza popularitu u čoraz väčšej časti verejnosti. Aj v Nitre spontánne vznikol Klub priateľov starej Nitry, ktorý založili pamätníci a potomkovia „starých“ Nitranov. Vďaka zachovaným fotografiám, listom, knihám, či pohľadniciam oživujú a pripomínajú život v Nitre od začiatku 20. storočia. Počet fanúšikov „starej Nitry“ stále narastá aj medzi „novými“ Nitranmi. Podobne sa môžu pripomínať udalosti a osobnosti staršej histórie.

Pre plnohodnotný a autentický život mesta položený na reálnych základoch je potrebné obnoviť symbolické spojenie s vlastnou minulosťou. Vytvorená hodnotová diskontinuita v živote mesta sa síce už nezacelý, no mohla by sa aspoň zmenšiť. Možno by sa potom ľahšie vyriešili, či aspoň vysvetlili mnohé problémy, ktoré zatiaľ ostávajú záhadou. Od toho, prečo je v Nitre v porovnaní so zvyškom Slovenska taký malý záujem o komunálny život a mestské voľby, až po dlhodobý problém s prázdnou pešou zónou.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?